Z extrému do extrému

Ach jaj. Idem z extrému do extrému, čo sa jedla týka. Včera som požrala čo sa dalo a dnes som si do školy zabudla vziať aj obed aj desiatu, takže o 14:00 som si ešte stále vravela, že moje posledné jedlo boli raňajky. Jeden horší spôsob ako druhý. Bolí ma hlava a som unavená. Šla by som sa prejsť ale nemám na to síl. Možno keby som si dnes ráno privstala (tak, ako som pôvodne chcela) tak by môj deň vyzeral lepšie. A nečbaví ma už písať, že sa budem snažiť to napraviť, lebo to píšem stále a nič nenapravujem! Takže - čo bude, to bude... (hlavne už chcem ísť čím skôr spať)