Zle, zle zle! Už to bolo na dobrej ceste... už som sa naučila menej jesť, dokázala som si odoprieť ťažké a sladké jedlá... Už to mohlo byť dobré!
Neviem, zas som spadla tam, kde som bola a neviem prestať jesť ak už raz začnem. Aj dnes som si uvedomila, že nesmiem jesť čipsy, keď už bolo neskoro. Najhoršie je, že mi to potom bolo úplne jedno. Už neviem, ako sa mám donútiť k vytrvalosti a väčšiemu sebazapreniu. Kým jem, tak mi je všetko jedno. Koľko priberiem, aj ako budem vyzerať, hlavne že si natlačím hubu. Ale potom mi je strašne.
A nemám chuť si každý večer vravieť: ,,Od zajtra už vážne začínam!" Každý deň je to rovnaké. Ráno - pekne, zdravé a výživné raňajky = ovocie, vláknina, prípadne mlieko. Na desiatu jablko, na obed šalát s mäsom, syrom alebo vajcom... A večera? Všetko. Začínam sladkým a potom všetko. Aj dnes tak bolo. Je mi zle. Nechcem však byť ako bulimička. Nechcem mať pocit, že som stále tučná, lebo nikdy som si o sebe nemyslela, že vyzerám zle (aj keď možno vyzerám). Ide mi však o moju pevnú vôľu a silu prekonať sa.
Zvládnem to vôbec? Vydržím so zaťatými zubami až do konca? Vydržím kým neschudnem 7 kíl? (Dúfam, že už len 6)
Rada by som napísala ,,Zajtra sa už fakt budem snažiť jesť ako človek a ja to zvládnem :)" ale toto isté som si predsa vravela včera...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára