Motivácia

Sú dva typy ľudí. Tých prvých motivujú vlastné úspechy, druhých zas naštartuje pomyslenie na to, aké úspechy by mohli dosiahnuť, ak by makali.

Ak patríte medzi prvých, dobrou radou je pre vás je: správne začať. Ak začnete zdravými raňajkami, prechádzkou pred tým, než pôjdete na autobus do školy či práce, alebo si zapnete hudbu a trošku sa na ráno vyskáčete, nabudí vás to energiou na celý deň a pri pohľade na sladkosti si poviete: ,,Nepokazím si to, keď som už tak pekne zdravo začal/a!".  Ak sa rozbehnete, zvládnete to v pohode a na zdravý životný štýl si rýchlo privyknete. Začiatky však budú pre vás asi najťažšie ale môj názor je - nezačínať postupne vyraďovať z jedálničku nezdravé potraviby a nahrádzať ich zdravšími. Vo vašom prípade je totiž najlepší tzv. skok do studenej vody. Začať hneď teraz a poriadne. Pôjde to takto ľahšie.

Vy, ktorí radi vravíte: ,,Veď som ráno cvičil/a, preto si môžem dať hamburger!" - pamätajte: Ak máte pocit, že vám jedno cvičenie zázračne vyčaruje tehličky a to, že si odopriete pohár sladkej vody vám zaručí stratu dvoch kíl - mýlite sa. Uvedomte si, že človek sa musí snažiť byť lepším a lepším a prekonávať samého.seba. Ak nevytrváte v tom, čo pre svoje zdravie robíte, nikdy sa výsledku nedočkáte. A samozrejme, neplatí to len o zdraví. Nemyslím tým večné podceňovanie sa a porovnávanie svojho tela s telami modeliek - takto totiž začína väčšina anorektičiek. Len si uvedomte, čo chcete dosiahnuť a hlavne prečo. A majte to na pamäti počas celého dňa, lebo len vytrvalosť z vás spraví úspešných.

;)

Čo proti hladu?

Odvšadiaľ počujeme o tom, že jesť by sa malo pravidelne, najlepšie 5x do dňa.

Raňajky 7:00

Desiata 10:00

Obed: 13:00

Olovrant 16:00

Večera 19:00

Takže po troch hodinách. A keďže tri hodiny nie je taký dlhý čas, človek si vystačí aj s menšími porciami jedla. Lenže - problém - počas dňa nerobíme rovnaké aktivity a nevynaložíme na ne rovnaké množstvo energie. Čo ak si dáme ľahký olovrant a hneď potom musíme utekať na autobus? To je iné než keď po desiate len sedíme v škole alebo v práci. Tak rýchlejšie vyhladneme a preto máme častejšie hlad a chuť niečo zjesť. Ale to by sa nemalo robiť. Pravidlo chudnutia predsa znie: Výdaj musí byť vyšší ako príjem. Preto si myslím, že trochu hladu nezaškodí. Aj tak bude trvať maximálne hodinku, tie ďalšie dve si telo v pohode vystačí s jedlom, ktoré sme mu dali.

Napísala som pár rád / činností, ktoré robím, keď sa neviem dočkať jedla.

1. Pitie vody. Snažím sa však aspoň pol hodinku pred jedlom nepiť. To pre to trávenie a kyseliny, o ktorých som už písala.

2. Prechádzka. Vezmem psíka na lúku, alebo len tak - prejdeme aj celú dedinu zhora nadol až kým nie je čas vrátiť sa domov a niečo si pripraviť.

3. Aktivita. Sadnem si ku knižke a čítam, kreslím, píšem alebo sa zamestnám nejak inak, nech mi čas rýchlejšie ubehne.

4. Motivácia. Mojou motiváciou sú hlavne obrázky. Väčšinu z nich nájdem na instagrame a pri pomyslení na to, ako tí ľudia museli makať a koľkokrát si odopierali dobroty, ma aj prejde hlad.

Pár rád

Najväčší problém priberania je okrem nepravidelného jedenia aj - naopak - neustále jedenie počas celého dňa. Napísala som pre vás pár rád, ako vydržať bez jedla rozumné 3 hodiny. :)

"chvíľu na tvojích perách, večnosť na tvojích bokoch"

1. Rozlišuj medzi hladom a ,,chuťou na niečo malé". Radšej sa napi plného pohára vody predtým, než v takej chvíli niečo zješ!
2. Ak máš chuť na sladké, nikdy nepi sladké vody. Chuť na sladké ťa neprejde, práve naopak, len ťa naštartuje do jedenia.
3. Piť pred jedlom poháre vody, aby sa žalúdok naplnil tekutinou, nech potom do teba menej vojde - je blbosť!!! Tak isto pitie počas jedla, aj po jedle. Zastavuje/spomaľuje sa tým trávenie. Ak piť, tak zelený čaj - ten trávenie podporuje.
4. Ak máš na niečo chuť, zacvič si, alebo sa choď prejsť, zabehať si... Po cvičení budeš mať menšiu chuť do jedla, o to väčší však bude smäd. Tak veľa pi.
5. Skoro spať = skoro vstať
6. O tom, že treba raňajkovať a jesť malé snacky medzi jedlami hádam ani netreba hovoriť.
7. Nájdi si motiváciu. Niekoho motivujú vyšportované postavy na pláži, niekomu zas, naopak, pomôže v sebakontrole pohľad na obézne postavy - ako zastrašujúci príklad. Je to individuálne. Napríklad moja mamka pri pohľade na obézneho človeka otvára ďalší jogurt so slovami: ,,Tak od tohto mám fakt ďaleko." Ja som zas presný opak a keď takého človeka vidím, poviem si: ,,Radšej si tú večeru nedám, aby som neskončila tak isto." :D
Súčasťou mojej motivácie bolo, že som si tieto obrázky nalepila na chladničku. A tak vždy, keď to vidím, dvakrát si premyslím, či ju fakt otvorím.

Z extrému do extrému

Ach jaj. Idem z extrému do extrému, čo sa jedla týka. Včera som požrala čo sa dalo a dnes som si do školy zabudla vziať aj obed aj desiatu, takže o 14:00 som si ešte stále vravela, že moje posledné jedlo boli raňajky. Jeden horší spôsob ako druhý. Bolí ma hlava a som unavená. Šla by som sa prejsť ale nemám na to síl. Možno keby som si dnes ráno privstala (tak, ako som pôvodne chcela) tak by môj deň vyzeral lepšie. A nečbaví ma už písať, že sa budem snažiť to napraviť, lebo to píšem stále a nič nenapravujem! Takže - čo bude, to bude... (hlavne už chcem ísť čím skôr spať)

Čo ak to vôbec nezvládnem?

Zle, zle zle! Už to bolo na dobrej ceste... už som sa naučila menej jesť, dokázala som si odoprieť ťažké a sladké jedlá... Už to mohlo byť dobré!
Neviem, zas som spadla tam, kde som bola a neviem prestať jesť ak už raz začnem. Aj dnes som si uvedomila, že nesmiem jesť čipsy, keď už bolo neskoro. Najhoršie je, že mi to potom bolo úplne jedno. Už neviem, ako sa mám donútiť k vytrvalosti a väčšiemu sebazapreniu. Kým jem, tak mi je všetko jedno. Koľko priberiem, aj ako budem vyzerať, hlavne že si natlačím hubu. Ale potom mi je strašne.
A nemám chuť si každý večer vravieť: ,,Od zajtra už vážne začínam!" Každý deň je to rovnaké. Ráno - pekne, zdravé a výživné raňajky = ovocie, vláknina, prípadne mlieko. Na desiatu jablko, na obed šalát s mäsom, syrom alebo vajcom... A večera? Všetko. Začínam sladkým a potom všetko. Aj dnes tak bolo. Je mi zle. Nechcem však byť ako bulimička. Nechcem mať pocit, že som stále tučná, lebo nikdy som si o sebe nemyslela, že vyzerám zle (aj keď možno vyzerám). Ide mi však o moju pevnú vôľu a silu prekonať sa.
Zvládnem to vôbec? Vydržím so zaťatými zubami až do konca? Vydržím kým neschudnem 7 kíl? (Dúfam, že už len 6)
Rada by som napísala ,,Zajtra sa už fakt budem snažiť jesť ako človek a ja to zvládnem :)" ale toto isté som si predsa vravela včera...

Čo takto ráno?

Ahojte :)
Pred chvíľou som prečítala jeden článok o tom, že pre ľudský organizmus je najlepšie cvičiť ráno. Ha-ha-ha, pomyslela som si. Teraz keď mi začala škola?
Čítam ďalej a vraj: Ľudia, ktorí ráno cvičia alebo behajú sú počas celého dňa plní energie a oveľa lepšie zvládajú problémy a náročné situácie. Vraj podľa nedávnej štúdie majú menej konfliktov a sú obľúbenejší. - parafráza.
No fúha :D Tak som sa rozhodla ísť dnes skôr spať a dať si ráno budíček na šiestu. Alebo skôr? No a potom napíšem, ako to dopadlo s mojou energiou a konfliktmi :D